Wednesday, July 30, 2008

The Swans

Labute. Symbol čistoty, vznešenosti, lásky a vernosti. A taktiež, žiaľ, synonymom gýču. Labute sú totiž jedným z tých živočíšnych druhov, ktoré sú verné svojmu partnerovi po celý život, preto sa často dáva na svadobné oznámenia či blahopriania. Napríklad takí tučniaci majú tiež iba jedného partnera, ale labuť, samozrejme, vyzerá na oznámení lepšie. Hlavne keď sú dve oproti sebe a ich krky vytvárajú tvar srdca. Človek si to len predstaví a už prevracia oči... Napriek tomu, keď ich sledujete naživo, ako sa kĺžu po vodnej hladine, pomaly a ladne pohybujú krkom, ponárajú sa pod vodu, či akoby mimochodom zatrepocú chvostom a krídlami, vždy je to veľkolepý zážitok. Labute totiž nevedia, že majú vyzerať gýčovito, zvysoka kašlú na to, čo si o nich ľudia myslia a či si ich vôbec všímajú, a pôsobia neuveriteľne prirodzene a nádherne. No – keď sme už pri tom, ani ja by som veľmi nedbala na názor tých, čo mi bývaníčko zahádžu odpadkami... A pritom možností je veľa. Od obyčajného strafenia sa do koša, až po triedenie odpadu. Je nesmierne smutné sledovať ich ako sa im zamotáva celofán do zobáka pri šklbaní trávy, alebo aké majú častokrát špinavé hlavy a krky od ponárania do vody, v ktorej si hľadajú potravu...



Beauty and dignity...


They are grateful for a piece of bread as well...


Labutie mládatá už pomaly odrastajú, musela som sa poponáhľať, keď som ich chcela ešte zachytiť v akej takej mláďacej podobe...


Odpočinok s hlavou pod krídlom. Áno, vidíte dobre, na hladine je pena. Ževraj od piva, ale možno aj od niečoho horšieho...


The ugly ducklings are changing into beautiful swans... :-)


Chvíľu všetci krásne plávali, akoby just vedeli, že ich chcem odfotiť...


...potom sa mi schovali do rákosia...

Tuesday, July 29, 2008

A piece of filth




The lack of water uncovered what was hidden...


...and the swans must swim in that...

Sunday, July 27, 2008

Hraj s námi hru



Duše, černá díra,
oko všehomíra,
sejdi po schodišti do hlubin,
kde pramen prýští,
najdi klíč od vědění,
zkus to, nic to není.

Víš to, jen to nevíš,
hledej, pak už nepolevíš,
poznej sebe a tak se dotkneš nebe.
Totiž, abys mohla projít branou
do kamene vytesanou - čaruj,
hraj hru.

R:
Čaruj, s námi hru si hraj,
Čaruj, hledej ve tmě ráj.

Čaruj, s námi hru si hraj,
(Možná že uvidíš v hlubině světla,
potom tě mlha vůbec nepopletla.)
Čaruj, hledej ve tmě ráj.
(Na konci poutě najdeš tajnou schránku,
která odpoví Ti na hádanku.)


Jen ty jsi ta, kdo svůj svět vidí,
kdo miluje, nebo nenávidí,
sama si vyber, kam patříš.
Napij se sestro, napij se s číše,
zastav čas a poslouchej tiše,
chtěj a jednou Cestu spatříš. Čaruj.

R:
Čaruj, s námi hru si hraj,
Čaruj, hledej ve tmě ráj.

Čaruj, s námi hru si hraj,
(Možná že uvidíš v hlubině světla,
potom tě mlha vůbec nepopletla.)
Čaruj, hledej ve tmě ráj.
(Na konci poutě najdeš tajnou schránku,
která odpoví Ti na hádanku.)


V duši dřímá síla,
princip Veledíla,
tajná zpráva,
o Tom, kdo nám jí dává,
ale spíme i když bdíme,
tudíž ji neslyšíme.

V díle sjednocení,
kde je vše a kde nic není,
Pravda vězí
a nad tou hmota nezvítězí.
Hvězda se třpytí,
tak se snad tě jednou chytí...
Hraj s námi hru.

R:
Čaruj, s námi hru si hraj,
Čaruj, hledej ve tmě ráj.

Čaruj, s námi hru si hraj,
(Možná že uvidíš v hlubině světla,
potom tě mlha vůbec nepopletla.)
Čaruj, hledej ve tmě ráj.
(Na konci poutě najdeš tajnou schránku,
která odpoví Ti na hádanku.)

Daniel Landa (muzikál Tajemství)

Saturday, July 26, 2008

Summertime


A wonderful summertime...


...time for things to grow green...


... to spend time together...


...time for exploring and finding...


...to getting things to know...


...to go forward for a challenges...


...but not too high... :-)


Friday, July 25, 2008

Our Roses

Som veľmi šťastná, že vám môžem oznámiť, že ruže na našej malej teraske vyhrali dlhodobý úporný boj s voškami (ešte teraz majú deravé listy), plnom taktických manévrov s postrekmi a banánovými šupkami, a takto krásne nám rozkvitli: :-))) (Sorry za kvalitu fotiek, červená sa zle fotí, je veľmi ostrá...)











Thursday, July 24, 2008

My Home 3 - Our lovely dogs


Pre niektorých obyčajné zviera na dvore, čo stráži a vybreše von nevítaných návštevníkov, pričom je fajn, keď je také oddané a reaguje na každé slovo či pohyb. Pre iných ešte obyčajnejšie zviera, ktoré ani nestojí za to, aby ho človek choval. A na druhej strane zasa...

Psy sú vždy prirodzené bez ohľadu na to, či ich niekto sleduje alebo nie. Sú úprimné, na nič sa nehrajú. Je im jedno, či je ich pán pekný či škaredý, bohatý či chudobný, múdry či hlúpy, starý či mladý, spoločensky významný alebo nie, majú ho radi a sú mu oddané. Milujú pohyb, sú hravé, tešiace. Vždy, keď som sledovala napríklad Saru, ako sa zakaždým teší, keď ide do lesa... Nebola to obyčajná radosť, bolo to bezmedzné nadšenie, akoby tam šla prvý a posledný krát; a to zakaždým. Najprv netrpezlivo vyčkávala pri bránke na ocka, a keď bol na ňu príliš pomalý (čo bolo skoro vždy), vyčítavo naň brechala. Medzitým stihla dvadsaťkrát pribehnúť k nemu a naspäť k bránke, a keď ocko konečne k bránke dorazil a otvoril ju, Sara z nej vystrelila ako namydlená delová guľa s dvojitou dávkou pušného prachu. Kým ocko zavrel za sebou bránku, bola už o sto metrov nižšie. Ešte sa otočila, aby sa ubezpečila, že ocko sa vydá na bicykli jej smerom, a potom už len uháňala, až kým sa nestratila z dohľadu... Keď som ju sledovala z okna a bolo mi smutno, častokrát prenič zanič, vždy ma rozveselila a musela som za svoj smútok hanbiť. V plnom prežívaní prítomnosti sú psy ďaleko pred nami. Ľudia mnohokrát prehliadajú či pohŕdajú opakovanými zázrakmi života len preto, že nie sú „nové“. A pritom každý prítomný okamih je nový a jedinečný... Vo svojej podstate sú psy krásne a také, aké majú byť, či sa naháňajú, hrajú, brešú alebo ležia ako zdochliny na dvore, keď je príliš horúco. Psy sú jednoducho psami, preto sú také podarené. Ľudia sú duchmi a majú byť predovšetkým duchovní, ale... Aj v tom je rozdiel medzi nami a nimi. A keď už človek zlyhá, vždy je tu príroda, napríklad pes, ktorým možno človek ako pán tvorstva pohŕda, avšak pes ako zviera je vernejšie svojej podstate než on... A nech je dvor hocijako rozľahlý či zaplnený, ak tam chýba psík, tak je podľa mňa prázdny...



Také je to podarené... Veľké uši, veľké labky k takému malému telíčku, nemotorné. Keď zapískate, zbystrí pozornosť, nastraží uši a takto pekne zapózuje...:-)


Two beautiful guardians...


Ak Brituška v tej horúčave zdvihne hlavu a zaťape chvostom, tak len preto, že prišiel pán... :-)


Sarke je horúco...




Ocko neopísateľným pohľadom sleduje moje prehnané cvakanie...


Dix, what do you think about...?


Britu bolo ťažké odfotiť postojačky. Vždy keď som sa k nej priblížila, tak si líhala a vyvracala sa na chrbát... :-)


Brita - our big puppy...


Too hot to play...


Naše dve kralovne zavrete v búde. Mali zajačie úmysly...


Najprv zbadala lano Dina...


...potom ho zbadali aj ostatní...


...potom zbadali mňa, ale nenechali sa vyrušovať... :-)


Even when you´re just playing all day, you need a break... For a lunch... :-)

Wednesday, July 23, 2008

The other side...


"You don´t seem to like people much," I said, then immediately regretted it.
"Don´t like people! That´s an understatement, laddie. If you had seen human nature as I have - the killing, the cruelty, the filth in man´s mind - you wouldn´t like people much either. Your time is the worst I´ve seen in many centuries - the greed, the spreading yourselves out, the spoiling of all things beautiful and natural, the snatching and grabbing, the dirt and noise you make, the casual and wanton brutality. Man neglects the world in this time of yours. He despises and destroys things that he does not understand. As long as he´s filling his fat belly and feeding his ugly offspring, he doesn´t care..."

...the words of a frustrated Old man time traveler...
(Henry Porter - The Master of the Fallen Chairs)

Monday, July 21, 2008

Maynooth 2

Toto je teda iná škola... Tu aj človeka baví učiť sa...:-) Kostol zozadu. Je priamo napojený na budovu školy Akademický park... Nemôžem ani napísať "školský", lebo to znie tak neprimerane ako s pokrikujúcimi deťmi a bicyklami opretými o plot...:-) Tak aspoň univerzitný... Aj keď to tiež akosi nie je ono...:-) Park a budovy boli vytvorené v staroanglickom štýle Ruže v parku už pomaly odkvitali, ale ešte sa našli takéto krásavice... No comment...:-) Drobný park vedľa kostola so zaujímavo naaranžovaným jazierkom. Vyzeralo to v skutočnosti ešte krajšie, ale to, čo nás tam prilákalo, bolo hlavne hučanie vody, ktoré sľubovalo veľkolepú fontánu. Došli sme tam a - nič... Hučanie ale zosilnelo. Robo predpokladal, že je to nejaké čerpadlo-čistidlo vody. Naveľa naveľa sme však objavili niečo, čo sa tvárilo ako fontána, vystrekovalo to spod kameňa, nadjazierková výška 20 cm, dĺžka 30. Vyzeralo to ako keď vyprskujete vodu z úst pri dusení, hluk to robilo za štyri fontány. Ktovie, možno to naozaj bolo čerpadlo...:-) Časť koreňov prastarého stromu, ktorý je už minulosťou... Spáry dravého vtáka zakomponované do kmeňa stromu. Prvý si ich všimol Robo... Nenápadné súsošie vtáčikov trčiace z boku skaly. Hádajte, kto ma naň zasa upozornil..:-) To the sky... Beautiful Cemetery... with a capital C Kríž v strede cintorína Just watch the tombs... Incredible... Neskutočná hrobka. Vyzerala ako kostol s loďou v tvare kríža... Behold! A celtic cross... A ešte jeden bonus. Teda, aby som bola úprimná, ani neviem, či to mám nazvať bonus, lebo je to také amatérske videjko. Vlastne je to moje prvé video, takže sa to ani nedá nazvať amatérske...:-) Na začiatku ešte počuť môj výkrik radosti, že sa mi to podarilo spustiť... A ine veci... To som si ešte neuvedomovala, že mi to nahráva aj zvuk... :-) To video som tu dala preto, lebo sa mi nepodarilo odfotiť alej stromov, ktorá vedie do cintorína, fotky boli veľmi tmavé, a to aj s bleskom. A na video sa mi podarila celkom optimálne zachytiť. Nestrkala by som tu len tak svoje prvé video... Mám ešte jedno ako prechádzam celou alejou, ale je veľmi dlhé a po chvíli by vás omrzelo...:-) To prvé je kratšie a zmestil sa tam aj Robo a kúsok cintorína... Potom mi došla karta...:-)