Sunday, June 14, 2009

"Čo veta, to perla" alebo to najlepšie z našich výletov


Tu je posledný z troch nápadov, ktorý mám už dlho v hlave, a teraz mám možnosti na jeho realizáciu. Rada by som zverejniť to najlepšie z našich cestovných denníkov. Nikoho som sa nepýtala na súhlas, ale dúfam, že bude stačiť, ak neuvediem celé mená, prípadne vôbec žiadne (ale taká značka ako Robo sa bude vyskytovať často :-)). Stále to bude anonymné. Zainteresovaní budú vedieť o koho a čo ide, a nezainteresovaní a cudzí ľudia, ktorí náhodou zablúdia na moju stránku, sa (dúfam) aspoň trochu pobavia...
Tu je pamätný prvý denník, ktorý písala ešte Božka z nášho výletu do Varšavy (zima roku 2000):

Hneď na začiatku si spomínam, ako sme išli motoráčikom do Plavča na nastúpiť na IC-čko, Božka po mne niečo chcela, volala moje meno, ale ja som ju nepočula, a nadskočila som až, keď polka vagónu spolu s Božkou zvolala: "Ľudka!!!" Niekto mi pošepol, že som odhalená, musím teraz ja odhaliť aj Božku, a tak som aj ja volala jej meno, ale len tak jemne, aby schválne nepočula, nech sa ku mne pridá aj zvyškok vagónu, ale Božka sa hneď po prvom zašveholení otočila: "Čo?" :-)

Cestovali sme v preplnenom vlaku bez miesteniek, sedeli sme na ruksakoch a na zemi okolo vécka a v chodbičke (vlak mal okrem toho päťhodinové meškanie). Na zemi "mokro, hlad, bordel, špina, hnus - humus, kentus, anarchia, tetované myši..." Spomínate si ešte? :-) Náš vozeň sme nazvali Šuňavský vozeň...

"Chalani, prečo vás opustila dobrá nálada?"
"Nás neopustila, len sme hladní..."

Je tam poznámka, že sme už ráno bezpečne v kláštore smiali na smoôvinách. Spomínate si ešte, čo to bolo? Lebo ja už nie. Ale spomínam si dobre, ako mi Robo povedal, že si fandím, keď si myslím, že na fotkách vyzerám ako debil... Na to nezabudnem nikdy...:-)

Robo:
"Lucia je iná ako ostatné deti na pieskovisku..."
"Lucka má obrvy spadnuté ako nazúrený kocúr."
"Jozef, to je taka nalada, keď sa prespiš..."
"Trh jak sviňa..." (jeho veľkosť)
"Sedel tvrdý jak betón."

Božka:
"Pokochajme sa!" (scenériou vo Wilanowe, samozrejme, aj keď Poliaci mali šok... :-))

pesnička: "Yesterday - z fľašky vlej..."

Robo a chalwa: "Ty vole, to je humus!" (o druhej v noci sa rozospatý došuchtal v pyžame do kuchyne, musel trochu dlhšie prežúvať kým jeho chuťové bunky "zaostrili" na chuť tyčinky; tón a definitívnosť jeho hlasu, keď povedal túto vetu, klimax jeho pomalých rozospatých pohybov a prežúvania, naše napäté očakávanie jeho reakcie a v neposlednom rade aj naše predošlé rozhovory a komentáre - to všetko dokopy nám spôsobilo jeden z najväčších záchvatov smiechu vôbec...:-))

Pražili sa slovenské placky a skladali k tomu verše: "Robo placek piek, Adam mu ich zjed. Robo rýchlo placky peč, lebo hneď budú preč, Robo ty máš ale pech, placek už niet, Adam ich zjed..."

Robo a jeho najčastejšie výrazy: "...do bezvedomia, jéminečku, ala tuti, ty vole..."

Marek, pamätná veta: "Čo je to Miki?"(Božka stále Miki sem, Miki tam, Miki povedal, Miki prišiel, Miki toto, tamto... Potom neskôr sme sa asi polhodinu rozprávali na úplne inú tému, Božka ho ani nespomenula, keď v jednej chvíli ustala konverzácia na pár sekúnd a do toho ticha sa Marek z ničoho nič spýtal...)

spievajú sa vianočné piesne:
"Ktože smaží ľuďom vrásky?" (ktože zmaže ľuďom vrásky)
"...starých svojich nedbajú..." (strastí svojich nedbajú)

"Nehaste mi svetlo, lebo netrafím do postele."
"Namackaš sa."

"Robo, ty máš najmenší, Jožo má väčší a my máme veľké." (chlebíčky!!!)

Robo: "Nerobte zbytočné fotky, lebo potom v počongu nebudeme mať z čoho robiť. Jedine, že zo záchodových novín."

Už vo vlaku späť:
Jožo: (sľúbila som, že nebudem písať celé mená, tak len dodám, že ten blonďavý, vysokánsky:-))
"Čo vyskakuješ, Robo, keď sa ja možem postaviť?" (Robo chcel dočiahnuť nejakú vec, čo bola veľmi vysoko položená)

Nápady na darček: "Ta kupim otcovi slnečne okuliare alebo škrabošku, však može chodiť spamäti po dome, nie?"

"Čo je to za humus? dajake šnúry su v tej šunke..."

"Že stopercentný džús a zloženie: voda..."

"Ako sa povie po šuňavsky: Prepáčte, nerozumel som. Mohli by ste mi to ešte raz zopakovať?"
"Ha??"

"Zavadzia ti vetrovka? Vyhoď ju von oknom, ale nezabudni z nej vybrať lístky."

"Čo sa smeješ, nevieš sa inak radovať?"

"Šľahanica jak oči.."

Na Vislu: "Aha Vltava..."

"Čo je to za vlak?"
"Normálny hug-zug."

"Čo stojíš jak doma?"
"Keď nám na to prídu, nasedíme sa dosť..."

"Posunieš sa, prosím ťa?"
"Ani za nič, darmo blikáš.." (očami)

Robo: "Každá nová metla si myslí, že je vysávač..." (perla nad perly)

"Čo na mňa pozeráš jak hurón?"

"Ste červené jak keď otvorí fľašu feferóniek."

A ešte zopár hlodov na postvýletovom stretnutí u Bérešovcov:
"Ale sranda bola.."
Robo: "Ta zo mňa hej..."

"Keď si už mucha sadne na citrón... a v novembri..."

"Julo, veď sa premož! A Julo sa premohou a do rana umreu..." (nie každá "lenivosť" je lenivosťou...:-))

"Otče náš, ktorý si... - zapieraj tie dvere!" (na čo sa asi tetuška sústredila pri modlení..?)

Na spovedi u dedka, ktorého omylom pokladajú za kňaza:
"Rano som sa zabou pomodliť..."
Tresk jedna, tresk druha: "A nažreť si sa nezabou??!!"

Robo opisuje, ako sa mu na hokeji prihodilo to zranenie, čo mal na hlave: "Dachto hvari: "Ešte jeden gól a ideme domov." Dziiig! A išli sme domov..."

"Alebo si človek, alebo si hovädo."

4 comments:

Lucka Bérešová (hudobníčka) said...

:D:D:D:D:D

ludmila said...

:-)))

Marta said...

ľudka tak tieto tvoje príbehy proste nemajú chyba ja z nich nemôžem ked si ich čítam :D:D:D:D:D:D:D:D:D

ludmila said...

Jeeej, Marti, ďakujem!!! Som rada, že si si ich objavila...:-) Aj keď autorstvo patrí všetkým zúčastneným...:-)